Dofajčil svoju prvú cigaretu v živote. Musel uznať, nikdy predtým nemal nič hnusnejšie. Bol zmätený. Z fajčenia, z novej skúsenosti a hlavne z času tráveného s Louim.
"Mali by sme... uhm. Veď vieš... už ísť."
"Oh, jasne. My predsa nechceme aby ti doma vychladol olovrant, že? Typujem, že tvoja skurvená maminka je už celá bez seba." Z toho milého Louiho sa razom stal odporný chudák. Nepáčilo sa mu, keď niekto takto hnusne hovoril o jeho mame. I keď iba žartoval.
Zoskočil z lavičky a čakal na Louiho, kým sa rozhýbe.
"Vieš čo Harry? Dnes domov neprídeš."
Harry zvraštil čelo a zahryzol si do pery. "Čo-čo tým myslíš, že neprídem domov?"
"Je tu koncert na ktorom by som nemal chýbať, pravdaže hudba, ktorú ty nemáš rád. Myslel som si, že by som ťa tam zobrať. Aby si videl, že tá hudba nie je až taká sračka, ako si myslíš." Posadil sa a zaškeril na Harryho, ktorý sa tváril čoraz viac a viac ustarostene a to prinútilo Louiho rozprávať ďalej, no on ho prerušil.
"Ja mám...erm. Vážne si myslím... teda, mama si všimne, že nie som doma a ona-bude-mať o mňa starosti a ja.."
Louis sleduje ako sa Harry snaží z toho dostať a usmeje sa.
*Chudák chlapec. Stavím sa, takú noc ešte v živote nemal.
"-a-a tvoji... tvoji priatelia, oni ma nenávidia a ja-ja nechcem aby sa na mne smiali a ak čo i len jeden z nich ma udrie aleb-alebo, ja neviem č-čo, Louis. Mňa-mňa to strá-ášne mrzí, prepáč."
"- v poriadku, dosť bolo skuvíňania. Mám plán. Po 1. - cukríček, väčšinou nevozievam ľudí mojím autom, no ty si výnimka. Po 2. - zaveziem ťa domov, chvíľu tam budeš a potom sa vyplížiš von, jasné? " Harry sa stále tváril ustarostene.
*Čo ak ma mama prichytí pri prchaní? Čo by povedala? Ako sa vyplížim von? Mal by som ísť cez dvere na prízemí? Bol by som potichu. Aspoň chvíľu budem doma. Bude si myslieť, že som ostal v posteli.
Premyslel si to. "Súhlasím, ale keď po mňa prídeš, musíme byť super tichý! Počkáš ma na konci ulici, pretože tvoje auto je... erm. Strašné a hlavne hlučné. Bude najlepšie ak pri utekaní budem sám."
Louis hravo bodol Harryho do rebier. "Oi, dávaj si pozor na jazyk, inak pôjdeš domov pešo!"
Harryho výraz ostal prázdny, po myšlienke ísť odtiaľ domov pešo. A v tedy si to všetko premyslel
"Neviem, Louis. Myslím že to, čo si povedal... asi. Asi na to nie som pripravený a keď si v partií s nimi a oni ma budú chcieť udrieť alebo... alebo niečo také? Nechcem byť nevychovaný, no budem to musieť odmietnuť, myslím- "
"Harry, pozri na mňa." Louis zoskočil na zem a pozrel sa do Harryho očí. Mal rozkošné modré oči a v tom momente sa Harrymu zdalo, že je úprimný.
"Sľubujem ti, že sa ti nič nestane. Ak by som mal byť úprimný, tí chalani sú oveľa viac húževnatejší ako ja. Chcem ti ukázať trochu život, okay? Trochu sa odpútať. Chcem ti pomôcť. A.. chcem sa ti ospravedlniť za všetko čo sme ti spravili. Ja nie som ten, za ktorého ma máš. Chcem ti ukázať, kto skutočne som."
Cítil príjemnú vôňu dymu, pozeral sa na Louiho výrazné očné linky a taktiež jeho tetovania, ktoré Harrymu dostatočne ulahodili. A skutočnosť, že sa Louis o neho zaujímal bol len ďalší pozitívne prispievajúci fakt. Nemalo to nič spoločné s tým, ako blízko si ho Louis držal a ako ochranujúco si otieral svoju ruku o Harryho chrbát. Nemá to s tým nič spoločné. Vôbec nič.
"Tak... erm...Okay. O koľkej sa stretneme?"
Louis sa usmial od ucha k uchu (v tom momente sa zdal byť o pár rokov mladší), nechcel byť príliš nudný pre svojho nového fanúšika. Pokrčil ramenami. "Neviem, možno o desiatej? Hádam môžeš zostať do desiatej hore, curly kid?" Pohladkal Harryho kučery, avšak Harry zachytil jeho ruku.
" Ja nie som dieťa! Mám šestnásť. Koľko máš vlastne rokov, Louis?"
Namiesto odpovedi sa Harrymu dostal len smiech.
*Sprostý.
"Mám osemná..."
"-pssst. Počkaj, počkaj. Po celé roky si ma šikanoval a zosmiešňoval, a popritom si iba o dva biedne roky starší ako ja?"
Harry zagúľal očami. Bol si istý, že je straší. No teraz, keď to vedel, cítil sa pri Louim pohodlnejšie. Stačilo mu vedieť, že ho neudrie, alebo nezmláti do odpadnutia.
"Ja myslím, myslím že by som už mal ísť. O desiatej, na konci našej ulici? Ukážem ti cestu ku mne domov."
"Budeš musieť byť statočný. Čo ak sa mi nechce zaviesť ťa domov?"
"Tak.. ja budem- budem musieť ísť pešo." Harry sa opäť zatváril smutno a jeho tvár stratila všetku farbu.
"Prestaň sa tak báť. Vezmem ťa domov." Povedal Louis hravo. Harry sa otočil a išiel s Louim ku jeho autu. Otvoril dvere a nechal padnúť svoje telo na predné sedadlo, vedľa toho Louiho, avšak dal pozor aby si nestupil na svoju tašku pod nohami. Celé to prekliate auto smrdelo po cigaretovom dyme, ktorý mu dráždil dutinu. Cítil-
Vôňu. Inú vôňu.
Jeho mama si to naisto všimne. Louis sa otočil jeho smerom a v Harryho očiach uvidel paniku.
"Čo je, kámo? Si v pohode?"
Harry sa pozrel do jeho očí a zašepkal: "Smrdím."
Louis sa snažil zadržať svoj smiech, ktorý sa mu dral z úst. "Nechcel som to povedať, chlape, ale aj to týždňové mlieko na zadnom sedadle vonia lepšie ako ty." Zasmial sa.
"Nesmrdím ako zlé mlieko! Ale ako jedna veľká cigareta!" Harry pripadal Louimu neuveriteľne zábavný. Pritiahol ruky k jeho svetru, nadýchol sa a zavrtel hlavou. Mal z neho pocit, akoby bol starý, ufrflaný dedo, než ako príťažlivý 'school boy', neustále sa bál.
"Takže, bro. Keď mi ukážeš kde je tá ulica, mám tu nejaký Lynx (pozn. preklad. deodorant). Daj si ten sveter dolu, nasprejuj sa a budeš voňať ako predtým."
"To je... yeah. Malo by to fungovať. Ešte predtým než odídeme, musím ísť cikať a... proste zastav." Harry vyzerať byť hrdý na svoj prešibaný plán. Louis s úsmevom prekrútil oči.
"To je ale kurevsky dobrý nápad!" Na Harryho prekvapenie, nebolo z jeho hlasu cítiť povýšenie, no aj napriek tomu sa na jeho poznámku zamračil.
Louis sa zasmial a zapol rádio. Než si to stihol uvedomiť, jeho uši boli plné tónov elektrickej gitary, ťažkej basovej línie a mlátenia bubnov.
"Don’t be told about what you want!! Don’t be told about what you need!! No future! no future! no future for you!!” Louis kričal text piesne, ako odpoveď hlasu z rádia, pričom opäť divoko hádzal hlavou a robil tie stupídne ksichty v čase medzi vetami. Harrymu sa na perách vykúzlil úsmev keď sa Louis s autom priblížil ku jeho ulici.
"Louis!" Snažil sa prekričať hudbu, no nešlo.
"LOUIS!" Schmatol jeho rameno na mieste, kde mu ho zdobilo tetovanie lebky a potriasol ním.
Louis s úsmevom stíšil hudbu. "Čo je, Harry?"
"Keď prídeš na koniec tejto cesty, zaboč do prava. Pôjdem tade."
"Ohh. Takže ty ideš predo mnou niečo skrývať? Nedovolíš mi vedieť kde bývaš. Páči sa mi trochu záhady, Styles."
"Drž hubu Louis. Zbláznim sa z teba." Škeril sa, keď to Louimu hovoril. No myslel to vážne. Celkom vážne.
"Budeš vidieť tých najlepších ľudí, Harold." Auto prešlo za roh a po bolestivej pauze zastalo. Dalo by sa povedať, že ho -doslova- oprel o strom.
Kým Harry vystupoval z auta, Louis stiahol okienko na svojej strane. "Tu o desiatej, yeah? Radím ti, nenechaj ma tu čakať. Inak na teba poštvem Zayna."
Harry pri tej myšlienke stuhol. "Bože, robím si srandu. Uvidíme sa."
"Nazdar." Povedal Harry, zatiaľ čo odchádzal od auta. Bolo to zbytočné, no myslel na to. Nemohol uveriť udalostiam, ktoré sa dnes stali. Louis, ktorý ho šikanoval po celý minulý rok sa mu teraz snaží pomôcť. Dal mu okúsiť trpkú chuť fajčenia, pozval ho na svoj koncert a povedal mu, že s ním bude v bezpečí. Nevedel, čo bolo na tom všetkom zvláštnejšie. Všetky udalosti, ktoré sa mu stali alebo fakt, že sa cítil bezpečne s Louim.
Kráčal príjazdovou cestou ku jeho domu, otvoril dvere a zakričal: " Mamíí. Som doma!"
"Harry? Hazz?! Si to ty? Ďakujem nebesa!" Počul ako mama beží jeho smerom a v tej chvíli si uvedomil, že zabudol na Louiho deodorant!
FUCK.
Rozbehol sa hore schodami. "Musím súrne ísť na záchod, mami!" Vošiel do kúpeľne, strhol zo seba svoj školsky sveter, nastriekal ho deodorantom. Tak isto aj seba a svoju tašku. Možno ho minul trochu viac ako bolo v pláne.
Zišiel na prízemie, kde ho už netrpezlivá čakala mama.
"Harry Edward Style, kde si bol?" Nebola nahnevaná, len proste ustarostená. V očiach mala ten pohľad, keď sa bála a presne v tej chvíli prešiel Harrym pocit viny za to, že jej urobil stresy.
"Ja-ja som si bol robiť do školy úlohy navyše. Chcel som si dokončiť veci čo sme preberali na Angličtine a tak som išiel do knižnice."
Klamanie bola jedna z vecí, ktoré Harry nikdy neurobil. Nie preto, že by to nevedel. Len to nikdy nepotreboval. Bol vždy poctivý A-čkar, doma bol včas, ...
Takže čokoľvek, čo povedal svojej mame, pokiaľ sa jej to týkalo a vlastne všetko až do teraz, bola pravda.
Jemne sa dotkla jeho vlasov a uhladila ich na strane, stisla Harryho rameno. "Nabudúce zavolaj, dobre? Olovrant máš v rúre."
"Nabudúce zavolám mami, ja len... stratil som pojem o čase."
Čas. Koľko je vlastne hodín? Skončil školu o tretej, no v parku boli len chvíľu. Zatiaľ čo kráčal obrovskou kuchyňou, vzhliadol na kvietkované hodiny a všimol si, že je päť hodín.
*Ježiši! Čo som robil dve hodiny? Tie hnusné cigarety som mohol fajčiť najviac pol hodinu. Zvláštne.
______________________________________________
Bolo sedem hodím keď sa Harry práve nachádzal vo svojej izbe. Sadol si na, ešte doteraz neustlanú, posteľ a ruky zaprel do kolien. Vzhliadol na všetok ten neporiadok na zemi a pohľadom hľadal čosi na seba.
Čo si má obliecť? Hm, bol šestnásť ročný, Eda Sheerana počúvajúci Harry Styles. Čo také by si mal obliecť na punk koncert? Zodvihol niekoľko tričiek z pohľady a s povzdychom ich hodil späť do skrine keď is uvedomil, že za to dostane. No to bola tá posledná vec, ktorá ho zaujímala. Nechcel byť pred Louim trápny, viac než čokoľvek v tej chvíli. Možno... možno chcel na neho dokonca zapôsobiť.
Má to! Behom prešiel ku skrini a celú ju vyhodil. Schmatol šedý, vyblednutý top a zatriasol ním. Bol trochu skrčený, no mal pocit, že tento raz to vadiť nebude. Dal si ho na svoje obyčajné školské tričko, no na podlahe pred ním uvidel svoje staré tričko s potlačou The Ramones. Nenosil ho často, preto si myslel, že je vyhodené. V podstate Converse nosil aj on, no nie tak často ako Louis, ale bol si istý, že si ich môže dať ku svojim skinny čiernym džínsom a nebude to vyzerať dotieravo. Usmial sa na výsledok svojej práce v zrkadle. Nevyzerá to až tak zle. Harryho dlhé nohy padli do úzkych džínsov perfektne, hoci boli o trochu tesnejšie ako obyčajne, no nie až tak, aby sa v nich nemohol hýbať. Tričko mu naopak bolo trochu volné a viselo na ňom. Páčilo sa mu ako vyzeral a páčil sa mu aj kus šedej látky, ktorá mu lemovala bicepsi a tak ich opticky zväčšovala. Mal pocit, že vypadá trochu... no, trochu cool. Bolo iba 19:10 a Harry už bol nachystaný vyraziť, ale všetko čo teraz mohol robiť, bolo čakať.
________________________________________
Louis vzhliadol na svoje hodinky a na jeho prekvapenie, bolo už 21:30. Pohľadom sa zastavil na svojom odraze v zrkadle. Zarazil sa. Jeho tričko Black Sabbath bolo pokrčené a celkovo v zlom stave, no jemu sa to tak páčilo. Napravil si svoje jemné vlasy a ofinu stiahol cez pravé oko a prstami si ju trochu nadvihol. Pripraviť sa trvalo Louimu dlhšie ako obyčajne, pretože zvláštnym spôsobom bol výberavý. Páčilo sa mu, ako sa dokázal pripraviť. No najviac bol hrdý na výzor svojich očí. Zodvihol svoju čiernu ceruzku. Najprv len jemne prešiel po viečku. Napokon pritlačil, čím urobil súvislú tmavú líniu. To isté urobil aj na druhom oku. Prstom líniu trochu rozmazal, aby to nevyzeralo príliš čertstvo. Rozhodlo sa ukázať svetu znova svoj septum pírsing, ktorý nosil väčšinou len na koncerty. Vymenil ostne vo svojich hadích pírsingoch za čierne krúžky. Zobral do ruky svoj obľúbený prívesok s papierovým lietadielkom a pripol si ho na svoj úzky krk. Natiahol si rifle, sklonil sa aby si obul svoje staré, ošúchané converse. Zatiaľ čo si zaväzoval šnúrky, náramky sa mu zošúchli ku zápästiu. Posledný krát sa skontroloval v zrkadle a usmial sa. Dlaňou si prechádzal po svojej nahusto potetovanej ruke a prstami vyhľadával svoje najobľúbenejšie tetovania. Jedno, ktoré si nechal vytetovať pre svoju mamu na predlaktí bola ruža prelínaná tŕňmi. Smial sa s ňou, že on je ten tŕň okolo jej krásy, jej ruže. Povedal jej, že on nie je nič, no tá ruža je pre ňu. Jemne sa pousmial nad svojimi spomienkami. Chýba mu mama.
Zišiel dole schodmi, zjedol kus zvyšku mäsa, no to už bol čas ísť. Tak s jemným závanom kolínskej za ním vybehol z dverí smerom k jeho otrhanému autu. Dvere sa so zvŕzganím a zakymácaním otvorili a Louis očistil miesto spolujazdca pre Harryho.
Stavím sa, že nepríde. Pomyslí si.
Louis bol sebaistý a úprimný ku svojim priateľom, no teraz, bol veľmi neistý keď s tým prišiel s tou vecou ohľadom Harryho. Dúfal, že Harry príde. Keď tak nad tým rozmýšľa, má vlastne Harry nejaký dôvod prísť? Pravdepodobne sa ho zľakol a je vystrašený.
Otočíl kľúčikom v zapaľovaní a vyrazil úzkou uličkou ku Harryho domu. Cítil sa podivne nervózny. Nevedel, čo má očakávať a to sa mu protivilo. Rozhodol sa zapnúť hudbu tak hlasno, aby to umlčalo pochybnosti, ktoré mu pulzovali v žalúdku. Pokračoval po ulici až ku miestu, kde Harryho nechal naposledy. Uvidel postavu. Bol si istý, že ten vysoký, chudý tieň rozhodne nie je Harry. Mal oblečené tričko s potlačou The Ramones a úzke rifle. Louis sa takmer rozosmial nad myšlienkou, že toto, čo videl pred svojím autom by mohol byť ten drzí školáčik Harry. Ale keď prišiel bližšie, spoznal strapaté hniezdo kučier a sánka mu padla až na dno!
Vypadá sexy. Tak strašne SEXY!
Harry jemne zamával a Louis spomalil.
Otvoril dvere a sadol si na sedadlo spolujazdca. Jeho voňavka Armani vyplnila malý priestor vytvorený medzi nimi.
"Ježiši Kriste, Styles!" Dostal nakoniec Louis zo seba.
"Čo? Vypadá to- erm. Vypadám smiešne? N-nechcel som ťa zahanbiť alebo... kohokoľ-"
"-zahanbiť ma? Dopekla, Harry, všetci pomrú závisťou, že som ťa našiel! Ty vyzeráš- no, vyzeráš vážne dobre. Možno je to až príliš zlé pre mamičkinho synáčika." Zaškerí sa.
"Fuck off, Lou!" Tieto tri slová sa stali pre Louiho oddnes vtipom. Páči sa mu, ako to Harry povie rovno. Veľa ľudí sa vyhýba pravdy s ním. Strašne rád by mu dal nejakú prezývku. Znamenalo by to, že by sa už nikdy nebál, keď by sa pozrel do jeho tváre. Aj keď, pri pohľade na jeho tvár, človek nikdy nevie.
"Vyplížil si sa von ako rebelantské dieťa?" Louis ho naďalej podpichuje. Keď ono je to tak ľahké!
"Well, yeah. Ja-ja myslím, teda... nikdy-nikdy predtým som to nespravil." Harry sa zahľadel na svoje ruky a začal sa hrať s náramkom na zápästí, zatiaľ čo hovoril. Vyzeral byť nervózny a znepokojený. "Jáá, proste som vyšiel dverami. Nemôžem domov prísť príliš neskoro-yeah? Jednoducho si myslím-já-ja nechcem aby si mama robila starosti. Toto.. toto sa skrátka, nie som to ja a ..."
"Doveziem ťa domov skoro, jasné? Kľud Styles."
Zdalo sa, že sa trochu uvoľnil. "Ako čo je to vlastne zač, ten koncert, Lou?"
Louis si zapálil cigaretu a nikotínový dym plával vzduchom v aute. "Takže, je tam niekoľko kapiel, jedna z nich sa volá American Hi-Fi je to viac-menej pop punk. Niečo pre teba, len aby si si zvykol."
Harry pretočil očami. "Ja si nepotrebujem na to zvyknúť." Zaprotestuje. "Nie som dieťa!"
"Ale si tak sakramensky zlatý, aby si ma zmiatol, baby!"
"Drž hubu, Louis!" Odsekne. Bude nejakú dobu trvať, kým si zvykne na tieto Louiho vtipy. No páči sa mu to.
Autom prišli ku malej hale. Zaparkovali opodiaľ, Louis podal Harrymu cigaretu, aby ju dofajčil.
"Ja vážne nemôžem. Ne-nechcem byť na tom závislí, alebo také niečo."
"Hm, keď myslíš, kid."
Neznáša, keď sa nad neho niekto povyšuje! Chce ukázať Louimu, že sa mýli! Vytrhne mu cigaretu z ruky, dofajčí ju na jeden šluk a odhodí ju na zem pred seba.
"Poďme na to!" Hovorí na neho už na polceste do vnútra.
Louis sa dotkol jeho chrbtu a stisol okolo pása.
"Bude lepšie, ak necháš hovoriť mňa, yeah?" Harryho úsmev sa vytratil presne tak isto, ako aj farba z jeho tváre. Nechal Louiho viesť ho ku vchodu.
(Patie: Hm, pardon. Ja som na to zabudla a nemala som čas lebo škola, doma problémy a tak. No hneď ako si dám všetko do poriadku, budem sa snažiť pridávať aspoň jednu časť za týždeň. Plus, dnes som posielala prvú časť na stránku lovebitesff. Takže, možno toto nájdete aj tam. :) Dúfam že sa časť páčila, aj keď príbeh čítajú asi tak 3 osoby. Nah, whatever. <3 )
