S láskou, Patie.
Harry nenávidel školu. Nenávidel tú zasranú, bohom zabudnuu školu! A teraz? Jeho kroky smerovali tam, kde sa všetka tá nenávisť začala. Vyšiel z domu a opatrne zavrel za sebou dvere. Zavolala mu mama. Po dlhých minútach ukončil hovor.
„Yeah, mom. See you later.“
....
„Ok, ok. I love you, too mom. Bye.“
Pre prvých pár metrov bolo všetko normálne. Všetko bolo v poriadku. Svoj pohľad upriamil na svoje čerstvo vyleštené topánky a počítal kroky pokiaľ vedel, že nestretne...ich! Zdvihol jednu nohu pred druhú a v hlave sa snažil vykresliť inú cestu. Takú, pri ktorej by sa im vyhol. Z ťažka vydýchol. Svoje zelené oči privrel a nechal svoj mozog vpíjať sa do neistoty.
Čo majú proti mne? Majú vážne až také... nezaujímavé životy? Zvyšovať si svoje ego na šestnásť ročnom chlapcovi. To nemajú nič iné na práci? Fuck!
Znova otvoril oči a zatriasol hlavou, pričom sa mu kučery rozleteli okolo hlavy. Nebol schopný odpovedať na tie stupídne otázky a vlastne sa ani nepokúšal nad nimi premýšľať. Bola by to strata času. A práve to teraz potreboval. Čas.
Zdalo sa, že sa s ním niečo stalo. Akoby mal dnes menšiu cenu ako obvykle. Pred očami sa mu zjabila skupinka chlapcov. Ich lacné converse, množstvo mastných vlasov, revanie dotieravej, neznesiteľnej hudby. Pankáči.
„Hey, curly!“ Zakričal jeden z nich. Ofina, neprirodzene padajúca do tváre, dva „hadie“ piercingy na spodnej pere a veľa tetovaní trčiacich spod Black Sabbath trička. Buďme úprimný, mal na sebe viac očnej linky ako kedy videl na svojej mame. Aj napriek tomu, že bol Harry preňho veľmi zvláštnym spôsobom atraktívny, on mal svoj vlastný život. Život v ...skupine?
Harry od nich odvrátil hlavu aj keď vedel, že to stačiť nebude.
„Hey! Chlapče. Darí sa?“ Povedal ďalší, ktorého Harry poznal ako ‚Elvis Hair‘, no bol si celkom istý, že sa volal Zane, alebo podobne. Rozbehol sa k Harrymu a pritisol si ku nemu tvár.
Harry sa snažil od neho dostať čo najďalej, no jeho stisk bol príliš pevný.
„Pozrite naňho! Musí mu byť asi desať, že?!“ A skupinka sa rozosmiala.
„Vlastne, je mi šestnásť.“ Odsekol Harry. Jeho hlas znel o dosť istejšie ako sa v skutočnosti cítil a za to bol vďačný.
Elvisov chlapec sa usmial. „Aww. Boh mu žehnaj. Šestnásť rokov? Už si niekedy šukal, chlapče?“
V tej chvíli sa Harry nenávidel. Krv sa mu nahrnula do tváre a líca sfarbila na ružovo. „A čo ty?“ Povedal so značnou sebadôverou v hlase.
„To by si sa čudoval, curly. Zapáliš si s veľkými chlapcami?“ povedal s pobavením v hlase.
„Do riti, proste ma nechajte na pokoji!“ Snažil sa kráčať rýchlejšie, no starší chlapec ho neustále podpichoval.
„Oho-o. Aký divoký! Čo sa stalo, curly? Nepáčia sa ti drsný chlapci?“ Začul smiech skupinky za ním. Zaťal čeľusť, pričom sa snažil bojovať s vlastnými slzami.
„Zmizni!“ Cítil to na sebe. Bol slabý.
Elvis hair si zapálil cigaretu pri Harryho tvári a vydýchol dym. On sa rozkašľal. Z diaľky sa ku nim ozýval smiech.
Jediná tichá slza padla po Harryho tvári keď sa jeden z nich postavil rovno pred neho.
„Dobre Zayn, kľud. Predsa nechcem aby sa nám tu princeznička rozplakala, že nie? Fuck off.“
Zayn zodvihol svoje ruky na znak mieru a vrátil sa späť ku skupinke. Harry neustále počul ich neznesiteľný smiech. Oči upriamil do zeme a ani sa nepohol.
„Teraz bež do školy, curly. Uvidíme sa cestou späť, jasné?“
„Nechcem vás vidieť no som si istý, že ma nájdete... ako vždy.“
Harry si utrel rukávom školského svetra slzu, ktorá mu padala tvárou.
„Budem to iba ja, yeah? Naučím ťa ako nás okabátiť.“ Žmurkol a vrátil sa späť ku ostatným.
Harry nevedel čo urobiť. Celou cestou nad tým všetkým rozmýšľal, no myšlienky nechal ukryté hlboko vo svojej hlave.
Čo to malo, do pekla znamenať? A prečo na mňa žmurkol? Fuck this!
Svoje myšlienky niesol v hlave po celý čas cesty a než sa nazdal, sedel v triede na hodinu Angličtiny. Zazvonilo, ako vždy.
Nebolo to tak, že by Harry nemal priateľov. Len proste mal pocit, že by sa do jeho života už nezmestili. Počúval zvláštnu hudbu, ktorú nikto nepoznal, veľa spieval a bol celkom spokojný so svojou vlastnou spoločnosťou. To ale neznamená, že sa s ním nikto nerozprával. Bol očarujúci a všetky dievča išli na ňom oči nechať. Len on nemal záujem. Boli dni, keď si dokonca nemyslel, že sa mu páčia dievčatá.
Konečne po nekonečnej dobe zazvonil zvonček. Harry schmatol svoju taška a vydal sa na tú obávanú cestu domov. Čo by dal za to, sedieť doma, hrať PlayStation, FIFU, brnkať si na gitare nezmyselné pesničky alebo čokoľvek, len aby nemusel ísť tou prekliatou cestou!
Nebol ďaleko od zelenej školskej brány, keď zbadal tú známu tvár. Nepríjemne sa mu stiahol žalúdok. Kráčal oproti nemu s hlavou sklonenou k zemi, pričom mu kučery padali do očí. Necítil sa dobre. Snažil sa nepozorovane prejsť okolo, no chlapec natiahol ruku a zachytil ho.
„Hey, curly. Nenechaj ma samého na našom prvom rande.“ Harry počul z jeho slúchadiel nejaký drsnú a rýchlu pesničku. Jedno slúchatko mal pevne zasunuté v uchu, druhé mu voľne padalo na tričko, ktoré nápadne priliehalo ku jeho telu.
„My nejdeme na rande. Okrem toho, mama bude mať o mňa staros... j-ja musím ísť domov.“
„Počuj, chlapče. Teraz pôjdeš so mnou na pol hodinu preč a ja zariadim, aby s atvoj prekliaty život stal ľahším, jasné?"
Harry vzhliadol na chlapca. Jeho očné linky boli odpudzujúce, no na chlapcových perách sídlil úsmev a to blahodarným spôsobom. Vypadalo to rozkošne. Nech to bolo akokoľvek hlúpe, Harry sa rozhodol ísť s ním.
Kráčali spolu až na koniec ulice, vypadali smiešne ak by sme mali byť úprimný. Punk Rocker a School Boy. Harry po celý čas pozeral na nohy. Náhle sa zastavili pri zošúchanom čiernom aute a starší chlapec mu otvoril dvere.
„Čo to... to je tvoje auto?“ Obrátil sa na Harryho a usmial sa.
„Správne, dimples. Nie je to Roll Royce, no zvládne to prejsť z bodu A do bodu B. Keď si predstavím že by som mal teraz kráčať, je to celkom strašideľné“
„Nemám dovolené ísť s cudzími do auta.“ Harrymu sa do líc nahrnula červeň.
„Tak, ahoj. Som Louis.“ Natiahol k mladšiemu chlapcovi ruku a ten si ju zo záujmom obzeral.
„Bude to vyzerať nevychovane ak mi nepotrasieš rukou, curly.“ Na jeho tvári sa objavil veselý úsmev a Harry urobil druhú chybu v priebehu desiatich minút. Chlapec zobral Louiho ruku a otrávene ňou potriasol. Telo mu zalialo teplo. Až teraz si Harry uvedomil, že nie je až tak zima ako si myslel, že je.
Stáli v tichu, dokým si Harry nevšimol, že si ho Louis zo záujmom prezerá.
„Oh, ermm, já... m-moje meno je Harry Styles.“ Ešte aj jeho úvod bol trápny. Prečo povedal celé meno a prečo vôbec niečo povedal?
„Tak, Harry Styles. Páčil by sa vám odvoz domov?“
V mysli si okamžite vybavil tvár svojej mami, ak by ho uvidela prísť nie len v aute s niekým cudzím, ale navyše aj s chalanom, ktorý ho šikanoval každý jeden skurvený deň. Už nebolo viac pre Harryho pomoci. Ako náhle nastúpili do auta, Louis si zapálil cigaretu a pustil rádio.
Zakašľal keď sa dym z cigarety dostal do jeho nozdier. „Budeš si musieť zvyknúť, Harry Styles.“ Zakričal Louis, aby ho curly cez hudbu počul. Harry sa pozrel na podlahu pri jeho nohách. Uvidel tam CD Sex Pistols a snažil sa v mysli odhadnúť, čo by to mohlo byť. Je to veľký skok od Jacka Johnsona, ktorého normálne počúval.
“CAUSE I. I WANNA BEEEEEEE. ANAAAACHHYYYYYYYY!”
Pre nedostatok lepšieho frázovania, ho Louiho spev vystrašil. Louis sa smial na Harryho reakcií a dal rádio tak hlasno, aby bolo rozumieť slová.
“ I THOUGHT IT WAS THE UK OR JUST ANOTHER COUNTRRRYYYYYY, I WANNAAAA BEEEEEEEE ANACCCHHHHYYYYYY!!”
Louis mal vlastne dobrý hlas. Harry sa však snažil rozlúštil viac z jeho screamovania. Hlas mal chrapľavý a zdalo sa, že sa to do pesničky dokonale hodí. Pohupoval s hlavou hore a dole, presne v rytme pesničky. Harry robil to isté, lenže príležitostne a so značne menšou energiou. Smial sa na Louim, pretože vypadal vážne ako idiot, no jeho to ani trochu nešokovalo. Nebolo to dlho predtým, než dorazili do ‚parku‘. Teraz nesmie byť ohlúpený. Musí myslieť na ruže a hojdačky a hrajúce sa deti a slnečné lúče, nie. Nebol to ten park do ktorého mu bolo povedané aby nikdy nechodil. Jednalo sa o park, o ktorom mu mama povedala, že je plný drogových dílerov, mastných a kradnutých peňazí a všetko s tým spojené.
„P-prečo sme tu?“ Strach v jeho očiach bol jasne viditeľný, Louimu to prišlo rozkošné. Rozstrapatil Harrymu kučery, no on odtiahol hlavu. Stále si nebol istý Louiho dotykmi.
„Zdržíme sa tu. Neboj sa, sľubujem, že nikto nikoho nezabije.“
Louis vystúpil z auta a z kufra vytiahol tašku. Prehodil si ju cez plece a vzďaľoval sa od auta. Harry ho nasledovala, no vo svojom vnútri bol zo všetkého okolo neho nervózny.
Budem mať strašné problémy ak ma tu mama nájde... koľko je vlastne hodín? Potrebujem čas a ... fuck, proste mu poviem nie, ďakujem ale nie. Poviem mu, že potrebujem z tadeto odísť, please.
„Louis, naozaj by som mal ísť.“ Povedal takmer nečujne, no Louis ho počul.
„Neboj sa už toľko dieťa. Proste sa chvíľu zdržíme. A okrem toho, videl som ťa na mňa zízať, tak by sme mali všetko dohnať a navzájom sa lepšie spoznať.“
„Ja som nezízal!“ Klamal. Pozeral sa naňho celý čas. Niekedy sa dokonca obrátil a pozrel sa na Louiho ešte raz. A stále. Nenávidel ich všetkých, nenávidel ich za to, čo mu robili, no Louis sa mu páčil, pretože bol jediný ktorý to celé vždy zastavil. Bol to najlepšie z najhoršieho a malo to svoj dôvod.
„Čokoľvek povieš, curly. Ale ja som na teba zízal, ak by ťa to zaujímalo. Chcel by si sa dozvedieť prečo sme robili všetko to, čo sme robil, správne? Príliš sa bojíš že ťa mama uzemní a zobere ti tvoje hračky. Povedzme, že ti pomôžem dostať sa von, no ona sa nesmie o tom dozvedieť."
Znie to, akoby sa to práve mala dozvedieť, sakra! Prestaň si byť tak sakramensky istý.Je to otravné.
Namiesto toho Harry povedal niečo iné: " Ale prečo si si ma vždy doberal?!"
Louis sa pozrel do Harryho tváre a uvidel tam výraz malého, chutnučkého šteniatka. Nevedel, či sa má začať smiať, alebo plakať.
"Pretože by si sa s nikým nepobil a pôsobíš dosť hanblivo, nevinne. Až tak, že je to pre všetkých smiešne."
"Ja nie som nevinný. Pil som pivo na sestrinej svadbe!"
"Ohh, tak to si poriadny kus chalapa, Harold!" Zasmial sa Louis. Po hrôze v jeho vlase dnes nebolo ani stopa, napadlo Harryho. Namiesto toho ju nahradila láska.
"Drž hubu! Ja nepotrebujem piť a fajčiť a počúvať divnú hudbu, aby som bol cool, alebo.... alebo čokoľvek!"
Louis vytiahol krabičku cigariet so svojích neuveriteľne úzkych nohavíc a sadol si na neďalekú lavičku. Okraj bieleho filtra cigarety si zobral do úzkych pier, vtiahol dym do pľúc , vyfúkol ho a znova sa pozrel na Harryho. "Nie sme cool. A tá hudba nie je shit. Počul si už predtým niečo podobné?" Harry zavrtel hlavou.
"Samozrejme, že nie. Pretože ako všetci ostatný hajzli nás budeš súdiť bez toho, aby si nás poznal! Nechal som ťa ísť, pretože sme ťa urobili smutným, ale ak si nájdeš chvíľku na jedno ahoj, alebo nám daruješ jeden posratý úsmev, nebudeš sa na nás pozerať, akoby sme boli bezcenný. Lepšie povedané, ak by si prestal chodiť okolo nás s tým tvojím malým, namysleným nosom, potom by sme sa do teba nezačali starať."
Harry o tom takto nikdy nepremýšľal. Rukou si zašiel do kučier a vlasno vzdychol.
"Ja som myslel... veľa som počul o vás a... o tých veciach."
"Lenže my niesme ani z polovice taký zlý, ako si myslíš. Ver mi." Usmial sa na Harryho.
"Vyskúšal si už niekedy fajčiť?"
Curly opäť pokrútil hlavou a svoj pohľad nechal uprený na bielej palici lemujúcej okraj lavičky. Tiež si všimol Louiho tetovanie na ruke. Mal tam vtáka, možno lastovičku. Páčilo sa mu.
"Chceš to vydkúšať, Harry?" To bolo prvý krát, kedy Louis použil jeho prvé meno.
"E-em.. um, moja mama p-povedala, že to je-e..."
"- pozri, zabudni na svoju zasranú mamu, aspoň na chvíľu. Čo chceš urobiť? Chceš to skúsiť, alebo nie?! Nebudem ťa nútiť, no ak sa budeš neustále rozhodovať podľa svojej mamy, nikdy sa z toho nedostaneš."
Harry sa usmial. Miloval svoju mamu, vážne. No niekedy dokázala byť tak trochu neznesiteľná. Bola na ňom závislá, odkedy sa jeho sestra, Gemma, odsťahovala. Možno práve to bol dôvod prečo nemal vo svojom živote veľa priateľov. Jeho mama si nebola istá, či sú pre jeho synáčika dostatočne dobrý. Okrem toho, Harry mal šestnásť rokov. Ak mal niekedy skúsiť fajčiť, malo to byť teraz.
Sadol si vedľa Louiho a do rúk zobral ten malý zázrak.
"Tak, čo... čo mám s tým robiť?" Louis sa zachichotal nad Harryho nevinnosťou.
"Najprv to potrebuješ zapáliť. Pozri, ukážem ti to," Vytiahol zapaľovač a vzal cigaretu z Harryho rúk. Jedným rýchlim pohybom ju zapálil, než si Harry uvedomil, ako a čo vlastne spravil, Louis vtiahol dym do svojích úst a následne ho vyhúkol. Obláčik sa mu zvýril okolo úzkych pier s piercingami.
"Jednoduché. Daj to do vnútra, udrž to a potom vyfúkni." S úsmevom ju podal Harrymu. Bol vážne zvedaví, ako sa s tým popasuje. V duchu si predstavoval, ako sa zadusí. Schmatol tú malú bielu vec a neprirodzene si ju usadil medzi prsty. Priložil si ju ku perám a potiahol.
Dym nepríjemne zaplnil jeho ústa. Mal nutkanie sa rozkašľať, no namiesto toho to vdýchol a vypustil von z úst.
Keď už nič, tak toto urobilo na Louiho dojem. Bol si istý, že sa curly rozkašle. No zvládol to dobre, vypadalo to skoro prirodzene. "To nebolo zlé, Styles. Aké sú pocity na rakovinu pľúc?"
"No-oo, ak by som mal byť úprimný... chutí to hrozne, Louis!" Zasmial sa na ňom. Pre neho, nazývanie 'nóbl' nemôže byť urážka.
"Nie je to hrozné. Vyfajčím ich asi päťdesiat a milujem to!" Vydal zo seba škriekavý zvuk, podobný smiechu a vzal si ju od Harryho. Profesionálne si ju priložil ku perám a vyfúkol dym v tvare 'O', ktorý sa im rozplynul nad hlavami.
Harry z úzkosťou sledoval ako Louis vytvára z dymu rôzne znaky, náhodné obrazce a jemu sa zdal byť pri tom... sexy? Spôsob, akým vydychoval dym a keď sa jeho piercingy pohli pri vdychovaní. Všetko to vypadalo, akoby sa pozeral na nejakú filmovú hviezdu. Očarilo ho to.
Louis pokračoval vo fačení. Nechcel sa pozrieť na chlapca vedľa neho, no cítil, že ho sleduje.
"Harry, zízaš na mňa." Povedal len tak mimochodom.
Harrymu sa okamžite nabral do líc rumenec a svoj pohľad odvrátil. "J-a som nie... um. ne..." Louis sa zaškeril, curly sa natiahol a zobral mu cigaretu z rúk. Priložil si ju k ústam a vtiahol dym. Chvíľu ho podržal v pľúcach, potom vyfúkol priamo pred Louiho tvár.
Louis zakašľal a zasmial sa. Nemohol uveriť. Nevedel, či bolo zábavnejšie to, ako sa dusí dymom alebo to, ako sa z Harryho stáve rebel a fúkol mu tú prekliatu vec rovno do tváre.
"Nie je to pekné keď ti niekto fúkne do tváre dym, že nie, Louis?" Na Harryho lícach sa objavily hlboké jamky, zatiaľ čo sa pozeral na Louiho. Bol šokovaný, smial sa. Očné linky, ktorými mal orámované svoje modré oči sa pri smiechu rozmazali. No v tej chvíli to bola tá posledná vec, ktorá mu chodila po mysli.
"Máš problém, Styles. Pretože som to práve videl."
Harry sa zasmial. Nikdy ho nenapadlo, že by mohol mať problémy. Teraz bol tu. V jedinom drogovom parku v meste, fajčil cigaretu s cudzincom, ktorý bol od neho o dva roky starší. Buďme k sebe uprimný, Harry sa konečne cítil byť primeraný ku svojmu veku, cítil sa byť slobodný. A cítil sa dobre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára